Zdravá výživa malých detí - Samostatnosť dieťaťa pri jedle

Samostatnosť dieťaťa pri jedle sa vytvára veľmi dlho, skôr než sa dieťa skutočne naje samo. Už prvý naťahovanie ručičiek v 6-7 mesiacoch po tom, čo jedia dospelí, nie je príznak hladu, ale túžba napodobniť tak častú činnosť dospelých.


Rovnaké je to s vyžadovaním lyžičky a ostatných príborov v dobe

Kedy je nám jasné, že dieťaťu vlastne nie sú k ničomu. Ono je to však trošku inak. Iným spôsobom než pokusom a omylom sa deti samostatnému stolovaniu nenaučia. Pokiaľ si lyžičku a samostatné stolovanie dieťaťa schováme na dobu, keď už bude veľké a neurobí toľko neporiadku, budeme mať v troch a možno aj v štyroch rokoch doma miláčika, ktorý nebude ochotný jesť sám a nechá sa kŕmiť.

Ako teda na to?

Od chvíle, kedy dokáže bezpečne sedieť a má aspoň dva zúbky, malo by dieťa najmenej raz denne stolovať s ostatnými. Vždy má mať pripravené svoje jedlo buď do ruky, alebo svoj bežný príkrm v nerozbitné miske. Má mať vlastnú lyžičku, najlepšie plastovú, ktorá zodpovedá veľkosti jeho ruky i pusinky. Druhou lyžičku drží rodič a spoločne s dieťaťom pracuje na jeho nakŕmenie. Stolovanie bude v týchto chvíľach pre rodičov len symbolické a naozaj sa naje až neskôr. Je pravda, že na dieťati, na stole aj v priľahlej časti kuchyne bude poznať, že bábätko už jej samo - ale ak to dieťa baví a ostatní to znesú, je to naozaj tá správna cesta.
- Okolo 2. roku dieťaťa možno očakávať, že sa dieťa čiastočne naje samo, a dospelý ho potom dokrm (ak ho to zrovna baví, jedlo mu chutí a nepotrebuje sa zlostiť).
- Okolo 3. roka sa dieťa vie najesť samo lyžičkou.
- Okolo 4 rokov dokáže jesť príborom, ale nenakrájí si jedlo na kúsky.
- V 6 rokoch si jedlo nakrája samostatne a naje sa príborom.

Ako prežiť samostatné stolovanie detí

Vybavíme dieťa poriadnym umývateľným podbradníkom, najlepšie s rukávmi. Pod stoličku a okolo rozložíme veľký igelitový obrus (podlaha sa musí vytrieť hneď, obrus možno hodiť do vane a umyť ho, až keď je čas).
Nedvíhame detskú lyžičku zo zeme viac ako trikrát. Potom už to nie je náhoda, že dieťaťu padá, ale nová hra. A teraz si nehráme, ale obedujeme.
Rešpektujeme detské nie. Ak dieťa prestane otvárať pusu alebo povie nie, nenaléháme. Možno sme si predstavovali, že zje viac, ale pocitu sýtosti sa učí dieťa, nie rodičia
U jedla sa sedí. Nepoznám smutnejší pohľad ako na mamičku, ktorá prenasleduje svoje dieťa s lyžičkou okolo stola. (Mimochodom, je to jedna z celkom spoľahlivých ciest, ako v dieťati vypestovať poruchu príjmu potravy.)
Ak dieťa opustí svoje miesto, dáva tým najavo, že s jedlom sa skončilo.
Pri jedle sa naozaj nerobí nič iné, než že sa jej. Nečítajú sa rozprávky, jedlo sa nevsunuje dieťaťu do úst pokútne, nepúšťa sa televízia. Niektoré deti potrebujú treba 11 aj viac kontaktov s novou potravinou, než ju začnú bežne jesť.
Ak dieťa odmietne ponúkaný pokrm, vezmeme to ako fakt a neponúkame náhradné jedlo. (Čoskoro by sa mohlo stať, že budeme chystať 4-5 rôznych pokrmov, aby aspoň niečo zjedlo.) Veľmi zdravá zásada mojej mamičky: "Nechceš, nebudeš. Aspoň neubudne. "Verte, že žiadne dieťa rozhodne do ďalšieho jedla neumrie od hladu, len tak skúša, či by vás cez jedlo nemohlo ovládať.
Niektoré jedlá (napríklad špenát a varenú mrkvu) je predsa len lepšie dávať dieťaťu bez jeho asistencie.

Zdravá výživa malých detí - Samostatnosť dieťaťa pri jedle


Zdieľajte tento článok prostredníctvom sociálnych sietí:

Diskusia a skúsenosti

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Povinné položky