Mýty o asistovanej reprodukcii

Hoci viac ako tri štvrtiny českej verejnosti podporujú metódu asistovanej reprodukcie (prieskum spoločnosti IBRS, apríl 2009), stále medzi ľuďmi kolujú mýty a povery, ktoré sa dostávajú do ich podvedomia.


A dlhodobo tam pôsobí, bez toho, aby mali akýkoľvek racionálny základ.

Prečo a ako v znikají mýty o asistovanej reprodukcii?

Jednou z hlavných príčin je bezpochyby nedostatočná znalosť problematiky liečby neplodnosti metódami asistovanej reprodukcie, laická verejnosť nemá o týchto metódach dostatok informácií a do jej uvažovania sa nutne dostávajú tiež rôzne dezinformácie. Ľudia sa obávajú genetickej záťaže detí narodených pomocou metód asistovanej reprodukcie, ako aj možných vedľajších účinkov liečby.

Hlavnými pretrvávajúcimi mýty v asistovanej reprodukcii sú:

riziko hormonálnej liečby pred odberom vajíčok, komplikácie pri odbere vajíčok, viacpočetné tehotenstvo, zámena spermií a vajíčok, a abnormálny vývoj detí po asistovanej reprodukcii. Praktické skúsenosti a postupy súčasnej medicíny v tejto oblasti ukazujú, že uvedené mýty sú z naprostej väčšiny neopodstatnené.

Mýtus 1: Riziko hormonálnej liečby pred odberom vajíčok

Hoci sa vzhľadom k charakteru môžu objaviť určité ťažkosti, napr ovariálny hyperstimulačný syndróm, dochádza k tomu najviac u jednej alebo dvoch žien zo sto, a ak lekár postupuje obozretne, je skutočný výskyt ťažkostí ešte omnoho menšie.

Mýtus 2: Komplikácie pri odbere vajíčok

Tieto komplikácie sú v podstate vzácne, môžu sa týkať najviac dvoch alebo troch pacientok z tisícky.

Mýtus 3: Viacpočetné tehotenstvo

Treba rozlíšiť dvojpočetné tehotenstva, ktorá sa skutočne objavujú v 20 až 30%, a těhoteství trojpočetné či čtyřčetná, ktorá síce pred desiatimi rokmi bola relatívne bežná, ale vďaka vývoju medicíny v tejto oblasti už k týmto viacnásobným tehotenstvom prakticky nedochádza.

Mýtus 4: Zámena spermií a vajíčok

Opatrenia na zaistenie bezpečnosti proti zámene upravuje zákon o tkanivách a bunkách 298/2008 Z. z. a vyhláška ŠÚKL 422/2008 Z. z. Pri manipulácii so spermiami a vajíčkami je v súlade s týmito predpismi dodržiavané vysoká miera zabezpečenia vrátane viacnásobnej kontroly všetkých identifikačných údajov. Nemožno absolútne vylúčiť teoretické zlyhanie vplyvom ľudského faktora, ale v praxi k nemu nedochádza.

Mýtus 5: Abnormálne vývoj detí po asistovanej reprodukcii

"Žiadny dostupný výskum doteraz nepreukázal genetickú záťaž detí narodených metódou IVF," uvádza prof. MUDr. Milan Mrázek, primár Clinical centre ISCAR Lighthouse v Prahe. "V porovnaní s deťmi počatým prirodzenou cestou ide o úplne zdravé, normálne deti, ktoré nemajú žiadne negatívne vlohy, či už imunologické, či genetické."

Mýty v asistovanej reprodukcii vznikajú z obáv z neznáma

Zveličením a vymýšľaním negatívnych súvislostí a následkov v liečbe neplodnosti metódami asistovanej reprodukcie, zverejňovaním cielene zaujatých informácií. Často nemajú dostatok informácií o možnostiach riešenia porúch plodnosti ani lekári prvého kontaktu a neúmyselne tak predlžujú existenciu mýtov.

Čo by mohlo v tejto situácii pomôcť?

"Riešením súčasnej nepriaznivej situácie by mala byť verejná diskusia, ktorá by umožnila prezentovať argumenty odbornej spoločnosti podložené skúsenosťami z klinickej praxe," vysvetľuje Dr. Mrázek. "Zároveň je potrebné trvalo podporovať ďalší výskum v oblasti asistovanej reprodukcie a verejnosti poskytovať objektívne informácie o možnostiach tejto metódy."

Projekt DDAR pomáha nájsť riešenie problémov s počatím

Priemerný počet všetkých narodených detí pripadajúcich na jednu matku za jej život je v Slovenskej republike iba 1,3 (priemerný koeficient v krajinách EÚ je 1,5), pritom koeficient fertility musí byť aspoň 2,1, aby nedochádzalo k "vymieranie" populácie. Jendím z dôvodov je aj to, že slovenské ženy odkladajú materstvo na neskorší vek. V súčasnej dobe je priemerný vek slovenskej matky 29 rokov, čo do budúcnosti zvyšuje pravdepodobnosť problémov s počatím.

Asistovaná reprodukcia sa s ohľadom na tento trend javí ako efektívne riešenie vzniknutej situácie

Preto je nesmierne dôležité zvýšiť informovanosť slovenskej verejnosti o umelom oplodnení a zabrániť šíreniu mýtov, ktoré túto tému mnohokrát zahaľujú. To je tiež jedným z cieľov projektu "DDAR - Dieťa vďaka asistovanej reprodukcii", ktorý chce pomôcť ľuďom nájsť riešenie problémov s počatím dieťaťa. V rámci projektu DDAR prebieha prieskum, ktorý priebežne mapuje postoj českej verejnosti k asistovanej reprodukcii a znalosť tejto problematiky. 1. júna 2009 (na Deň detí) boli na adrese www.stopneplodnosti.cz sprevádzkované nové webové stránky, ktoré ponúkajú nielen základné informácie o asistovanej reprodukcii, ale aj kontakty na centrá asistovanej reprodukcie a on-line poradňu. Odborným garantom stránok sú lekári špecializovaní na problematiku asistovanej reprodukcie, na otázky v poradenskej rubrike odpovedajú zástupcovia jednotlivých centier asistovanej reprodukcie.

Mýty o asistovanej reprodukcii


Zdieľajte tento článok prostredníctvom sociálnych sietí:

Diskusia a skúsenosti

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Povinné položky